Chápem vážnosť situácie, že bolo potrebné gastro prevádzky zavrieť, ale som už zúfala z toho, že vláda nevie prevádzkam v tejto ťažkej situácii pomôcť.
Od jari platím dlhy či splátkové kalendáre, ktorých sa nezbavím najbližší rok či dva. Áno, zvýšili príspevok na mzdy, a opäť 50 % nájmu, ale nechali na nás mesačnú DPH, zdravotku, zbytok sociálky (povedzme si pravdu, celú sociálku, keďže vieme, aké platy majú gastro zamestnanci na papieri), polovicu nájmu, daňové priznanie k 15.novembru 2020…Bežný podnikateľ prináša štátu peniaze zo svojej podnikateľskej činnosti, čiže, keď sa darí podnikateľovi, profituje z toho aj štát. Ale keď je podnik nútený kvôli pandémii zavrieť, štát ho absolútne nepodrží a tvári sa, ako on sa stará a dáva rýchlu a adresnú pomoc, čo nás zachráni?
V Rakúsku dajú gastru 80 % tržieb za rovnaký mesiac ako v roku 2019, viete si toto porovnať? Kebyže dostanem takúto sumu, od štastia by som nevedela, čo so sebou.
Teraz fungujeme na rozvoze a na terasách pri 8 ˚C a tržby máme 20 – 30 %… Každý deň sa mi chce plakať, mám chuť zavrieť, moje 5-ročné podnikanie v gastre zahodiť a ísť sa zamestnať niekde za pokladňu, aby som do konca života mohla splatiť dlhy, čo mi korona spôsobila a štát mi nepomohol dostať sa z toho – a prinášať mu zase peniaze z môjho podnikania.
Podnikateľov v gastre skôr zabije zúfalstvo, beznádej a rakovina, ktorú si spôsobia týmto trápenim, ako korona.
Eva Wolfová, majiteľka reštaurácie Pán Cakes v Bratislave
